PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou 48 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / www.aimjournal.cz hodnotu VAS počas prvých 24 hodín po operácii a 4. nutnosť podávania analgetík počas prvých 24 hodín po operácii. Pre nízky počet pacientov v skupine CA sme ju štatisticky neporovnávali so skupinami PNB a LIA. Výsledky Do štúdie sme zaradili celkovo 45 pacientov. V LIA bolo operovaných 20 pacientov. V tejto skupine bolo 15 mužov a 5 žien vo veku od 36 do 75 rokov, priemerný vek bol 64,2 roka. Muži tvorili 75 % pacientov v skupine. V skupine PNB bolo tiež 20 pacientov – 16 mužov a 4 ženy, mali vek 28 až 75 rokov, priemerný vek bol 57,7 roka. Muži predstavovali 80 % skupiny. V skupine CA bolo 5 pacientov. Boli tam 4 muži (80 %) 1 žena vo veku 42 až 66 rokov, priemerný vek bol 57,8 roka. Pri porovnávaní účinku jednotlivých druhov anestézie na priemer a. radialis na distálnom predlaktí operovanej končatiny sme zistili, že pri CA došlo po podaní anestézie k rozšíreniu lúmenu tepny priemerne o 0,48 mm (priemerná dilatácia 26 %). Pri PNB došlo k priemernej dilatácii o 0,45 mm (priemerne +20,4 %). Pri LIA nastala dilatácia priemerne o 0,09 mm (priemerne +4,8 %). V porovnaní s LIA došlo pri PNB k štatisticky veľmi významnej dilatácii (p < 0,01). Bol použitý Shapirov-Wilkov test. Pri porovnávaní zmeny priemeru v. basilica na distálnom predlaktí operovanej ruky po podaní jednotlivých druhov anestézie sme zistili, že pri CA došlo k dilatácii priemerne o 0,74 mm (priemerne 30 %), pri PNB k priemernej dilatácii o 0,93 mm (priemerne 51,6 %) a pri LIA došlo k priemernej zmene lúmenu žily o 0,13 mm v zmysle vazokonstrikcie (priemerne -1 %). Pri porovnaní PNB s LIA nastala štatisticky veľmi významná zmena priemeru cievy v zmysle dilatácie pri PNB oproti LIA (p < 0,01). Bol použitý Mannov-Whitneyov U test. Pri sledovaní funkčnosti AVF 24 hodín po operácii sme zistili, že pri fistulách vytvorených v PNB nedošlo k žiadnemu skorému zlyhaniu funkcie, pri LIA prišlo k skorému zlyhaniu 10 % fistúl a pri CA zlyhalo 20 % fistúl. Nezistili sme štatisticky významnú závislosť medzi funkčnosťou AVF po 24 hodinách medzi skupinami PNB a LIA. Bol použitý Fisherov obojstranný exaktný test (p > 0,1). Pri sledovaní funkčnosti AVF po 6 týždňoch od operácie v jednotlivých skupinách anestézie sme zistili, že po 6 týždňoch bolo funkčných 80 % fistúl vytvorených v PNB a CA. Z fistúl vytvorených v LIA bolo po 6 týždňoch funkčných len 50 %. Pri porovnaní PNB s LIA bol zistený štatisticky významný rozdiel v prežívaní fistuly v prospech PNB (p < 0,05). Bol použitý Fisherov obojstranný exaktný test. Porovnávali sme aj dĺžku anestéziologickej starostlivosti na operačnej sále pri jednotlivých druhoch anestézie. Pri PNB je štatisticky významne dlhšia ako pri LIA (p < 0,05). Bol použitý Mannov-Whitneyho exaktný obojstranný test. Ďalším sledovaným parametrom bol čas trvania operačného výkonu pri jednotlivých typoch anestézie. Trvanie operácie pri PNB v porovnaní s LIA sa líšilo štatisticky významne (p > 0,1), pri PNB bol výkon kratší. Bol použitý dvojvýberový t-test. Výskyt nežiaducich udalostí a účinkov pri jednotlivých typoch anestézie bol nasledujúci: 40 % pacientov s CA malo nežiaduce príhody počas anestézie a výkonu. Pri PNB to bolo 5 % a pri LIA sa takéto udalosti nevyskytli. Podľa Fisherovho exaktného obojstranného testu bol výskyt nežiaducich účinkov počas operácie medzi RA a LA štatisticky nevýznamný (p > 0,1). Nevyskytli sa kritické príhody. Zisťovali sme, či je štatisticky významný rozdiel vo VAS pri odchode pacienta zo sály. Rozdiel medzi PNB a LIA (p > 0,1) sme nekonštatovali. Použili sme Fisherov exaktný obojstranný test. Pri sledovaní maximálneho VAS počas prvých 24 hodín od operácie nebol MannovýmWhitneyho exaktným obojstranným testom stanovený štatisticky významný rozdiel medzi PNB a LIA (p > 0,1). Priemer maximálneho VAS bol 0,6 pri CA, 1,7 pri PNB a 1,35 pri LIA. Posledným sledovaným parametrom bola nutnosť podávať analgetiká počas prvých 24 hodín po výkone. Potreba podávania analgetík bola u 20 % pacientov v CA, 40 % pacientov v PNB a u 65 % pacientov v LIA. Súvislosť medzi podávaním analgetík počas prvých 24 hodín po výkone pri PNB a LIA nebola podľa Fisherovho obojstranného exaktného testu štatisticky významná (p > 0,1). Diskusia Cieľom našej štúdie bolo porovnať viaceré parametre pri použití rôznych druhov anestézie. Skupinu operovanú v CA sme vzhľadom na malý počet pacientov štatisticky neporovnávali s PNB a LIA. Hlavným sledovaným parametrom bola zachovaná funkčnosť fistuly 24 hodín po operácii a po 6 týždňoch od operácie, keď sa už fistula považuje za maturovanú. Po 24 hodinách od operácie boli funkčné všetky AVF vytvorené v PNB. Pri LIA zlyhalo 10 % AVF a pri CA zlyhalo 20 % AVF. Nezistili sme štatisticky významný rozdiel medzi PNB a LIA. Primárne zlyhanie AVF bolo pri jednotlivých druhov anestézie porovnateľné. Po 6 týždňoch od operácie, keď už malo dôjsť k maturácii AVF, bolo funkčných 80 % AVF vytvorených v PNB a CA. AVF vytvorených počas LIA bolo funkčných len 50 % (graf 1). Pri porovnaní PNB s LIA bol zistený štatisticky významný rozdiel v prežívaní fistuly v prospech PNB. Podľa výsledkov sa predpokladá, že z pohľadu funkčnosti AVF by mohlo byť výhodnejšie používať PNB. Ďalším dôležitým sledovaným parametrom bol vplyv jednotlivých typov anestézie na lúmen a. radialis a v. cephalica na distálnom predlaktí, čiže v mieste vytvorenia primárnej fistuly. Lokálne anestetikum podané infiltračne v mieste operácie má vo všeobecnosti vazodilatačný účinok v závislosti od jeho koncentrácie. Vyššie koncentrácie pôsobia viac vazodilatačne, nižšie môžu pôsobiť neutrálne, prípadne až mierne vazokonstrikčne [10]. Pri periférnej nervovej blokáde spôsobuje lokálne 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 LIA PNB CA 6tt % 24h % Graf 1. Funkčné AVF po 24 h a 6 týždňoch od operácie v % pri použití jednotlivých typov anestézie
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=