Impaktováno v Emerging Sources Citation Index. Indexováno v EMBASE, Excerpta Medica, Scopus, Emerging Sources Citation Index. Excerpováno v Bibliographia medica čechoslovaca, EBSCO – ACADEMIC SEARCH COMPLETE. Časopis je vydáván s finanční podporou MZ ČR. Z obsahu PŮVODNÍ PRÁCE Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou The use of brachial plexus blockade in the formation of arteriovenous fistulas. Comparison with local infiltration anesthesia and general anesthesia PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Časná diagnostika sepse pomocí nezralých forem trombocytů a granulocytů Early diagnosis of sepsis using immature forms of platelets and granulocytes Imaging of COVID-19 in critical care with a focus on chest ultrasound Zobrazovací metody u těžkých forem covid-19 se zaměřením na hrudní ultrasonografii Pooperační delirium up‑to‑date Postoperative delirium up‑to‑date KLINICKÁ FYZIOLOGIE Platí Monroe‑Kellieho doktrína ve všech jejích tezích i nadále? Is Kellie-Monro doctrine still valid in all its aspects? KORESPONDENCE Komentář ke článku: Léčebné konopí a jeho význam pro současnou medicínu Commentary on the article Medical cannabis and its significance for current medicine Anesteziologie a intenzivní medicína ISSN 1805-4412 (ON-LINE) ROČNÍK 34, ROK 2023, ČÍSLO 2 (ČERVENEC) 2023 / 2
Vydavatel získává otištěním příspěvku výlučné nakladatelské právo k jeho užití. Vydavatel nenese odpovědnost za údaje a názory autorů jednotlivých článků či inzerátů. Jakákoli reprodukce obsahu je povolena pouze s přímým souhlasem redakce a písemným souhlasem vlastníka autorských práv. Redakce si vyhrazuje právo příspěvky krátit či stylisticky upravovat. Na otištění rukopisu není právní nárok. Impaktováno v Emerging Sources Citation Index. Indexováno v EMBASE, Excerpta Medica, Scopus, Emerging Sources Citation Index. Excerpováno v Bibliographia medica čechoslovaca, EBSCO – ACADEMIC SEARCH COMPLETE. REDAKČNÍ RADA / EDITORIAL BOARD VEDOUCÍ REDAKTOR / EDITOR-IN-CHIEF doc. MUDr. Málek Jiří, CSc. ZÁSTUPCI VEDOUCÍHO REDAKTORA / ASSOCIATE EDITORS prof. MUDr. Černý Vladimír, Ph.D., FCCM, FESAIC prof. MUDr. Beneš Jan, Ph.D. EMERITNÍ VEDOUCÍ REDAKTOŘI / EMERITE EDITORS-IN-CHIEF MUDr. Herold Ivan, CSc. prof. MUDr. Adamus Milan, Ph.D., MBA REDAKTOŘI / EDITORS doc. MUDr. Astapenko David, Ph.D., MBA doc. MUDr. Kosinová Martina, Ph.D. EXTERNÍ PORADNÍ SBOR / ADVISORY BOARD prof. MUDr. Cvachovec Karel, CSc., MBA prof. MUDr. Černý Vladimír, Ph.D., FCCM, FESAIC doc. MUDr. Drábková Jarmila, CSc. doc. MUDr. Duška František, Ph.D., AFICM, EDIC prof. MUDr. Matějovič Martin, Ph.D. prof. MUDr. Šrámek Vladimír, Ph.D., EDIC MUDr. Truhlář Anatolij, Ph.D., FERC doc. MUDr. Záhorec Roman, CSc. EDITOŘI SEKCÍ / EDITORS OF THE SECTIONS Intenzivní medicína prof. MUDr. Beneš Jan, Ph.D. doc. MUDr. Balík Martin, Ph.D., EDIC doc. MUDr. Dostál Pavel, Ph.D., MBA doc. MUDr. Máca Jan, Ph.D. MUDr. Stibor Bronislav Algeziologie doc. MUDr. Málek Jiří, CSc. doc. MUDr. Gabrhelík Tomáš, Ph.D. MUDr. Lejčko Jan prof. MUDr. Ševčík Pavel, CSc. Urgentní medicína doc. MUDr. Škulec Roman, Ph.D. MUDr. Kubalová Jana MUDr. Truhlář Anatolij, Ph.D., FERC Anesteziologie a perioperační medicína prof. MUDr. Černý Vladimír, Ph.D., FCCM, FESAIC doc. MUDr. Bláha Jan, Ph.D., MHA, LL.M. prof. MUDr. Čundrle Ivan, Ph.D. MUDr. Mach Dušan MUDr. Peter Merjavý, PhD., EDRA, CETC prof. MUDr. Michálek Pavel, Ph.D., DESA, MSc. MUDr. Nalos Daniel prof. MUDr. Štourač Petr, Ph.D., MBA, FESAIC doc. MUDr. Vymazal Tomáš, Ph.D., MHA Nezařazené příspěvky/Jiné prof. MUDr. Černý Vladimír, Ph.D., FCCM, FESAIC doc. MUDr. Astapenko David, Ph.D., MBA MUDr. Černá Pařízková Renata, Ph.D., LL.M. doc. MUDr. Kosinová Martina, Ph.D. Anesteziologie a intenzivní medicína 2023 / 2 Rok 2023; Ročník/volume 34 Číslo/number 2 (červenec) Vychází: 5× ročně ISSN 1805-4412 (on-line) Evidováno u Ministerstva kultury ČR pod č. j. E 6101 Cit. zkratka: Anest intenziv Med. Webová stránka časopisu včetně archivu www.aimjournal.cz Vydavatel: Česka lékařská společnost J. E. Purkyně, o. s. Sokolská 31, 120 26 Praha 2, IČ: 00444359 Nakladatel: Solen, s. r. o., www.solen.cz Lazecká 297/51, 779 00 Olomouc, IČ: 25553933 Odpovědná redaktorka: Mgr. Helena Zedníčková e-mail: zednickova@solen.cz / tel.: 778 976 986 Grafická úprava, sazba: DTP Solen, Mgr. Tereza Krejčí Zasílání rukopisů: Rukopisy zasílejte prostřednictvím redakčního systému ACTAVIA na webových stránkách www.aimjournal.cz. Předplatné: Pro ČR i SR zajišťuje: Solen, s. r. o., Lazecká 297/51, 779 00 Olomouc Tel.: 585 209 206, e-mail: predplatne@solen.cz Předplatné objednávejte na emailu predplatne@solen.cz, ve kterém uveďte jméno a příjmení, fakturační údaje a mailovou adresu, na kterou má být časopis zasílán. Cena pro ČR: předplatné na rok 2023 500 Kč, jednotlivé číslo 110 Kč Cena pro SR: předplatné na rok 2023 25 €, jednotlivé číslo 6 € Časopis je vydáván s finanční podporou MZ ČR.
| 43 www.aimjournal.cz EDITORIAL Jak důležité je míti impakt? / Anest intenziv Med. 2023;34(2):43 / ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA Jak důležité je míti impakt? Dne 28. 6. 2023 překročil náš odborný časopis významný milník. Díky zařazení do skupiny Emerging Sources Citation Index (ESCI) získala Anesteziologie a intenzivní medicína v rámci každoročního hodnocení citovanosti společností Clarivate (Web od Science / Journal Citation Reports) svůj historicky první oficiální impakt faktor (IF) ve výši 0,1. K faktu, že jsme „získali“ IF je nutno ale dodat (poctivě a otevřeně) minimálně dvě poznámky: 1) získání IF pro náš časopis není (bohužel) odrazem jeho kvality a zájmu světové vědecké komunity o v něm publikované práce, ale výsledkem určitého administrativního procesu, který probíhal mimo ČR, 2) kvantitativně se nejedná o skok veliký: 0,1 znamená, že z 81 sledovaných publikací uznaných v rámci databáze bylo 6 citovaných. Ve skupině „Anesthesiology“ je celkově sledováno 63 časopisů a AIM je na 61. místě. V rámci identické standardizované stejné metriky hodnocení mají tzv. premianti (Anesthesia, British Journal of Anesthesiology) faktory impaktu kolem 10. Pásmo IF ve skupině časopisů s tematikou „Critical Care“ se liší ještě významněji, kdy špičkové časopisy typu Intensive Care Medicine nebo Lancet mají IF 76, resp. 38. Na druhou stranu – bez ohledu na mechanismus získání IF – jde o zcela zásadní a kvalitativní změnu ve formálním pohledu na náš časopis. Publikace v časopise s IF je často požadována v rámci postgraduálního studia, řada grantových agentur nahlíží na publikaci v časopise s IF jinak než na publikaci v časopise „jen“ recenzovaném. Význam pro akademickou a vědecko‑výzkumnou práci je tedy nesporný, i když probíhající diskuze (na úrovni celosvětové akademické komunity, vědeckými a dnes již i publikačními konsorcii) směřuje k tomu, že vznikne do budoucna požadavek i nadále odlišovat kategorie SCIE (původní impaktované časopisy) a ESCI, kam patří náš časopis. Stejně tak zatím není zřejmé, jak budou v budoucnu sledovány kategorie časopisů podle jejich pořadí – tedy medián oboru, jednotlivé kvartily apod. Jedno je však jasné – o kvalitě, vědecké (z pohledu IF či jeho možných ekvivalentů v budoucnu) i odborné pověsti časopisu bude vždy primárně rozhodovat originalita, formální kvalita a reálný „impakt“ poznatků práce a nic jiného. Mimochodem již dnes např. v Kanadě není kritériem uznání vědeckého přínosu v rámci akademických kariérních postupů nebo při posuzování kvalifikace žadatelů o grant seznam publikací v časopisech s IF, ale zhodnocení reálného přínosu jejich práce pro rozvoj a poznání v předmětné oblasti. Je však logické, že práce s vysokým reálným přínosem (= impaktem) jsou obvykle publikovány právě v časopisech s vysokým IF. Z pohledu redakce je téměř zásadní otázkou, do jaké míry je faktor impaktu relevantní pro běžného čtenáře. Již v minulosti se opakovaně objevovaly hlasy, které poukazovaly na to, že faktor impaktu svědčí spíš o schopnosti redakční rady upřednostňovat texty, které budou citovány – tedy přehledové články od profesně zajímavých autorů nebo výzkumné práce, které mají potenciál změnit každodenní praxi. To vše samozřejmě vede ke zkvalitnění publikovaného materiálu a tedy i časopisu, na druhou stranu do určité míry zavírá (resp. může zavírat) dveře začínajícím autorům nebo okrajovým tématům našeho oboru. Vedle toho je samozřejmě obtížně představitelné, že budou významně citovány neanglicky psané články, jakkoli dnešní schopnost automatických překladačů a umělé inteligence může i do faktoru jazyka poměrně zasáhnout. Mění tedy existence IF dosavadní zaměření časopisu Anesteziologie a intenzivní medicína? V principu nikoliv. Časopis v jeho aktuální podobě si klade za cíl i nadále přinášet svým čtenářům široké spektrum přehledových publikací ke každodenní praxi a zároveň umožnit první publikační kroky začínajícím autorům. Díky elektronizaci samozřejmě doufáme v rozšíření naší čtenářské obce a budeme rádi, pokud přidělení IF povede k většímu zájmu o publikování původních prací v našem časopise. Při soutěžích volných sdělení v rámci kongresů ČSARIM, ČSIM nebo jiných setkáních našeho oboru zaznívá řada zajímavých kazuistik a kvalitních výsledků vlastního výzkumu, který často nedosáhne na publikace v tradičních časopisech s IF. V rámci své grantové aktivity ČSIM každoročně podpoří jeden až dva projekty, jejichž výsledky by jistě měly, minimálně v sekundární publikaci, najít své uplatnění na našich stránkách. Konečně, neměli bychom se bránit ani většímu podílu článků psaných anglicky. To vše jsou možnosti, které se před AIM otevírají. Získání IF pro náš časopis přináší obrovskou příležitost pro náš obor, akademickou anesteziologii a pro všechny, kteří vnímají význam vědecké činnosti v medicíně. Pro všechny, kteří pochopili, že vědecká práce v oboru AIM není výsadou fakultních pracovišť, že výzkum není činností pro vyvolené či privilegované, ale že uvedené činnosti jsou nedílnou součástí rozvoje oboru a udržení jeho dosavadní (a silné) pozice s ostatními na mnoha úrovních (akademické, mezioborové, v rámci systému poskytování zdravotní péče). Nebudeme‑li publikovat a angažovat se vědecky, staneme se (resp. budeme takto vnímáni) dříve či později „jen“ nositeli technik anestezie, jakkoliv potřebnými a nepostradatelnými. V reálném životě nelze čekat, že získání IF pro náš časopis změní v krátké době postoj naší odborné komunity k významu vědecké práce pro obor. Ale i když by přítomnost IF vedla k publikování jedné dobré originální práce za každé velké oborové pracoviště za rok a i jen třetina z nich by byla citována, pak se s vysokou pravděpodobností dostaneme ve střednědobém horizontu k vyšší hodnotě IF, než je ta současná „výchozí“. Získání IF pro časopis je příležitost, kterou má nejenom časopis, ale celý náš obor – nepromarněme ji! Redakční rada (v abecedním pořadí) doc. MUDr. David Astapenko, Ph.D., MBA prof. MUDr. Jan Beneš, Ph.D. prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D., FCCM, FESAIC doc. MUDr. Martina Kosinová, Ph.D. doc. MUDr. Jiří Málek, CSc. https://doi.org/10.36290/aim.2023.033
44 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA www.aimjournal.cz OBSAH / CONTENT EDITORIAL Jak důležité je míti impakt? The importance of having impact? Astapenko D., Beneš J., Černý V., Kosinová M., Málek J. 43 PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou The use of brachial plexus blockade in the formation of arteriovenous fistulas. Comparison with local infiltration anesthesia and general anesthesia Koyš R., Drobná Sániová B., Čiljaková Z., Šinák I., Drobná E. - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 46 PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY / REVIEW ARTICLES Časná diagnostika sepse pomocí nezralých forem trombocytů a granulocytů Early diagnosis of sepsis using immature forms of platelets and granulocytes Dominik P., Fedora M. 51 Imaging of COVID-19 in critical care with a focus on chest ultrasound Zobrazovací metody u těžkých forem covid-19 se zaměřením na hrudní ultrasonografii MokotediM.C.,MalýM.,BalíkM.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- --61 Pooperační delirium up‑to‑date Postoperative delirium up‑to‑date NekvindováK.,GabrhelíkT.,MachátL. - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 69 KLINICKÁ FYZIOLOGIE / CLINICAL PHYSIOLOGY Platí Monroe‑Kellieho doktrína ve všech jejích tezích i nadále? Is Kellie-Monro doctrine still valid in all its aspects? Řehák D., Černý V., Astapenko D. 76 XXIX kongres České společnosti anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny 5.—7. října 2023 CLARION CONGRESS HOTEL PRAGUE**** kongres.csarim.cz
| 45 ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA www.aimjournal.cz KORESPONDENCE / CORRESPONDENCE Komentář ke článku: Léčebné konopí a jeho význam pro současnou medicínu Commentary on the article Medical cannabis and its significance for current medicine MálekJ.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -79 Z HISTORIE OBORU / HISTORY OF ANESTHESIA Kdo podal první anestezii? Who administered the first anaesthesia? MálekJ.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -81 ZPRÁVY ODBORNÝCH SPOLEČNOSTÍ / REPORTS FROM PROFESSIONAL SOCIETIES Programové prohlášení výboru ČSARIM na období 2023–2026 Programme Statement of the CSARIM Committee for the period 2023-2026 ČernýV.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -90 Ohlédnutí za XVI. kongresem ČSIM v Mikulově Report from XVI. Congress of Czech Society of Intensive Care Medicine in Mikulov DuškaF.,BalíkM.,AstapenkoD.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- 91 LAUDATIO Významné životní jubileum – prim. MUDr. Milan Juchelka (21. dubna 1928) se dožívá 95 let Significant life anniversary – prim. MUDr. Milan Juchelka (21 April 1928) has reached the age of 95 DrábkováJ.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- --93 NEKROLOG / OBITUARY Doc. MUDr. Jan Špunda, CSc. (7. 5. 1944–26. 5. 2023) Doc. MUDr. Jan Špunda, CSc., died CvachovecK.-- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -95 OBSAH / CONTENT www.wca2024.org #WCA2024 Early Bird Registration 4 May – 30 November 2023 Abstract Submission 4 May – 15 October 2023
PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou 46 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / www.aimjournal.cz https://doi.org/10.36290/aim.2023.031 Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou Koyš R.1, Drobná Sániová B.1, Čiljaková Z.1, Šinák I.2, Drobná E.3 1Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica Martin 2Oddelenie cievnej chirurgie, Univerzitná nemocnica Martin 3Katedra informatiky, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika, Liptovský Mikuláš Cieľ štúdie: Zistiť výhody supraklavikulárnej blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl pre hemodialyzačnú liečbu, porovnanie periférnej nervovej blokády, celkovej anestézie a lokálnej infiltračnej anestézie pri tvorbe artériovenóznych fistúl. Typ štúdie: Prospektívna nerandomizovaná štúdia. Schválená etickou komisiou JLF UK v Martine. Typ pracoviska: Klinické pracovisko univerzitnej nemocnice. Materiál a metóda: Súbor pacientov, ktorým bola vytvorená artériovenózna fistula, bol rozdelený do 3 skupín. Skupina 20 pacientov bola operovaná v periférnej nervovej blokáde, skupina 20 pacientov bola operovaná v lokálnej infiltračnej anestézii a skupina 5 pacientov bola operovaná v celkovej anestézii. Hlavným sledovaným parametrom bola zachovaná funkcia fistuly 24 hodín a 6 týždňov po operácii. Inklúzne kritériá pacientov boli: vek 19–75 rokov, ASA 3–4, hmotnosť 40–120 kg, BMI do 40. Použili sa štatistické metódy: Mannov-Whitneyov U test a exaktný obojstranný test, Shapirov-Wilkov test, Fisherov obojstranný exaktný test, párový Wilcoxonov exaktný obojstranný test. Výsledky: Po 24 hodinách boli funkčné všetky fistuly vytvorené v periférnej nervovej blokáde, 90 % v lokálnej infiltračnej anestézii a 80 % v celkovej anestézii. Nepreukázala sa štatisticky významná závislosť medzi funkčnosťou fistuly a niektorým typom anestézie. Po 6 týždňoch bolo funkčných 80 % fistúl vytvorených v celkovej anestézii alebo periférnej nervovej blokáde a iba 50 % fistúl v lokálnej infiltračnej anestézii. Štatisticky významný rozdiel bol zistený medzi skupinou pacientov operovaných v periférnej nervovej blokáde a lokálnej infiltračnej anestézii, a to v prospech periférnej nervovej blokády (p < 0,05). Záver: Periférna nervová blokáda sa v našej štúdii spájala s lepším prežívaním fistuly oproti lokálnej infiltračnej anestézii. Pri celkovej anestézii bolo prežívanie fistuly porovnateľné ako pri periférnej nervovej blokáde, bola však spojená s vyšším výskytom komplikácií. Kľúčové slová: blokáda brachiálneho plexu, celková anestézia, lokálna infiltračná anestézia, periférna nervová blokáda, artériovenózna fistula. The use of brachial plexus blockade in the formation of arteriovenous fistulas. Comparison with local infiltration anesthesia and general anesthesia Objective: To determine the advantages of supraclavicular blockade of the brachial plexus in the formation of arteriovenous fistulas for hemodialysis treatment. Comparison of peripheral nerve block, general and local infiltration anesthesia in the formation of fistulas. Design: Prospective non-randomized study. Approved by the ethics committee of JLF UK in Martin. Setting: University hospital. Material and methods: Three groups of patients who were created arteriovenous fistula. A group of 20 patients were operated under peripheral nerve block anesthesia, 20 patients were operated under local infiltration anesthesia and 5 patients were KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: Článek přijat redakcí: 29. 3. 2023; Článek přijat k tisku: 3. 7. 2023 MUDr. Richard Koyš, richard.koys@unm.sk Cit. zkr: Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50
PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou | 47 / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA www.aimjournal.cz operated under general anesthesia. The main monitored parameter was the preserved function of the fistula 24 hours and 6 weeks after the operation. Inclusion criteria: age 19–75 years, ASA 3–4, weight 40–120 kg, BMI up to 40. Statistical methods: Mann-Whitney U test and exact two-tailed test, Shapiro-Wilk test, Fisher's two-tailed exact test, paired Wilcoxon's exact two-tailed test. Results: After 24 hours, all fistulas created under peripheral nerve block anesthesia were functional, 90 % under local infiltration anesthesia and 80 % under general anesthesia. There was no statistically significant dependence between the functionality of the fistula and any type of anesthesia. After 6 weeks, 80 % of fistulas created under general or peripheral nerve block anesthesia and only 50 % of fistulas under local infiltration anesthesia were functional. For peripheral nerve block anesthesia and local infiltration anesthesia, a statistically significant difference was found in favor of peripheral nerve block anesthesia (p < 0.05). Conclusion: Peripheral nerve block anesthesia was associated with better fistula survival compared to local infiltration anesthesia in our study. General anesthesia had fistula survival comparable to peripheral nerve block anesthesia, but was associated with a higher incidence of complications. Key words: brachial plexus block, general anesthesia, local infiltration anesthesia, peripheral nerve block, arteriovenous fistula. Úvod Supraklavikulárna blokáda brachiálneho plexu je pomerne nová forma anestézie používaná pri operačnom vytváraní artériovenóznych fistúl (AVF) na distálnom predlaktí [1]. AVF sú v súčasnosti zlatým štandardom cievneho prístupu pre pacientov, ktorí vyžadujú chronickú hemodialyzačnú liečbu. V Európe je stále najčastejším typom anestézie pri tvorbe AVF lokálna infiltračná anestézia (LIA). Dôvody sú viaceré. Je jednoducho vykonateľná, bezpečná, nevyžaduje prítomnosť anestéziologického tímu, nie je časovo náročná a je lacná. Časté je však skoré alebo neskoré zlyhanie AVF, najčastejšie vplyvom stenózy, zlej maturácie alebo trombózy fistuly. V USA sa často používa celková anestézia (CA), ktorá ale nemá výhody lokálnej infiltračnej anestézie a v skupine pacientov s početnými komorbiditami predstavuje zvýšené riziko [2, 3]. V posledných rokoch sa preto začali presadzovať aj periférne nervové blokády (PNB), ktoré majú zrejme oproti celkovej alebo lokálnej infiltračnej anestézii určité výhody [4]. Nedávno bolo vykonaných niekoľko štúdií, ktoré podporujú tento názor. Porovnávali LIA a PNB alebo LIA a CA [5, 6]. Porovnávanie všetkých troch typov anestézie je zriedkavé [7]. V súčasnosti v UK prebieha veľká multicentrická randomizovaná štúdia ACCess, ktorá porovnáva PNB a LIA. Výsledky by mali byť publikované v roku 2025 [8]. V našej štúdii sme chceli porovnávať použitie CA, LIA a PNB (supraklavikulárnej blokády brachiálneho plexu s ultrazvukovou navigáciou). Štúdia prebiehala v období január 2020 až máj 2022. Cieľom štúdie bolo zistiť výhody PNB pri vytváraní artériovenóznych fistúl pre hemodialyzačnú liečbu a porovnanie výhodnosti PNB, CA a LIA pri tvorbe AVF. Materiál a metódy Súbor pacientov bol vytvorený z kategórie ASA 3 alebo 4, komorbidity boli podobné vzhľadom na chronické poškodenie obličiek, u starších pacientov boli komorbidity výraznejšie. Po informovanom súhlase si pacienti sami zvolili jeden z troch možných typov anestézie (PNB, LIA alebo CA). V prípade, že CA pre svoje účinky na kardiorespiračný systém a závažné komorbidity pacienta predstavovala veľmi vysoké anestéziologické riziko oproti LIA alebo PNB (závažné formy ischemickej choroby srdca s nízkou kardiopulmonálnou rezervou, závažné cerebrovaskulárne ochorenie – recentná CMP, závažné stenózy mozgových ciev), navrhli sme pacientovi výber medzi PNB a LIA. Celkovo bolo do štúdie zaradených 45 pacientov. Dvadsať pacientov bolo operovaných v PNB, 20 v LIA a 5 v CA. Pre polymorbitidu pacientov, ako aj prebiehajúcu pandémiu covid-19 sa nám cieľové počty v skupine celkovej anestézie nepodarilo naplniť. PNB bola vykonaná formou supraklavikulárnej blokády brachiálneho plexu s duálnou navigáciou ultrazvukom a neurostimuláciou. Podali sme 20 ml 0,5% levobupivakaínu a 10 ml 1% trimekaínu. Túto metódu PNB sme zvolili pre relatívne jednoduché vykonanie a vysokú efektivitu aj u menej skúseného anestéziológa a tým nižšie riziko zlyhania. Vyššia dávka lokálneho anestetika mala zabezpečiť dlhšie trvanie PNB a predpokladaný výraznejší a dlhšie trvajúci účinok na sympatikus a dilatáciu ciev operovanej končatiny [8]. Neurostimulácia bola použitá hlavne z edukačných dôvodov [9]. LIA podával chirurg v celkovej dávke zvyčajne 20 ml 1% trimekaínu. CA sme vykonali formou balancovanej anestézie s intravenóznym úvodom sufentanylom a propofolom a ďalej viedli inhalačne sevofluranom s doplňovanou analgéziou sufentanylom. Dýchacie cesty sme zaistili laryngeálnou maskou. Inklúzne kritériá do štúdie boli vek 19–75 rokov, ASA 3–4, hmotnosť 40–120 kg, BMI do 40. Pri LIA a PNB (EKG, NIBP, SpO2) sa použil štandardný anestéziologický monitoring, pri CA sa doplnil aj monitoring vdychovaných a vydychovaných plynov. Primárna AVF bola vytvorená v oblasti distálneho predlaktia nad zápästím nedominantnej ruky, kožný rez bol tiež viac menej identický, operatérmi boli traja skúsení cievni chirurgovia. Primárne sledované ukazovatele boli funkčnosť AVF po 24 hodinách od operácie (pulzácia odvodnej vény a auskultačný šelest nad fistulou) a po 6 týždňoch od operácie (sledovaný bol aj prietok a parametre prívodnej a odvodnej cievy sonograficky), keď sa už AVF považovala za maturovanú. Ďalším dôležitým monitorovaným parametrom bola zmena priemeru a. radialis po podaní anestézie oproti úvodnej hodnote a zmena priemeru v. cephalica po podaní anestézie oproti úvodnej hodnote. Meranie ciev v lokalite plánovaného vytvorenia AVD sme vykonali sonograficky s presnosťou na 0,1 mm. Tiež sme sledovali parametre: 1. čas potrebný na vykonanie operácie a dĺžku anestéziologickej starostlivosti v jednotlivých skupinách, 2. výskyt závažných nežiaducich udalostí vyžadujúcich liečebný zásah počas operácie pri jednotlivých typoch anestézie (kardiovaskulárne, respiračné, neurologické), 3. hodnotu VAS (vizuálna analógová škála bolesti) na konci anestézie a najvyššiu
PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou 48 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / www.aimjournal.cz hodnotu VAS počas prvých 24 hodín po operácii a 4. nutnosť podávania analgetík počas prvých 24 hodín po operácii. Pre nízky počet pacientov v skupine CA sme ju štatisticky neporovnávali so skupinami PNB a LIA. Výsledky Do štúdie sme zaradili celkovo 45 pacientov. V LIA bolo operovaných 20 pacientov. V tejto skupine bolo 15 mužov a 5 žien vo veku od 36 do 75 rokov, priemerný vek bol 64,2 roka. Muži tvorili 75 % pacientov v skupine. V skupine PNB bolo tiež 20 pacientov – 16 mužov a 4 ženy, mali vek 28 až 75 rokov, priemerný vek bol 57,7 roka. Muži predstavovali 80 % skupiny. V skupine CA bolo 5 pacientov. Boli tam 4 muži (80 %) 1 žena vo veku 42 až 66 rokov, priemerný vek bol 57,8 roka. Pri porovnávaní účinku jednotlivých druhov anestézie na priemer a. radialis na distálnom predlaktí operovanej končatiny sme zistili, že pri CA došlo po podaní anestézie k rozšíreniu lúmenu tepny priemerne o 0,48 mm (priemerná dilatácia 26 %). Pri PNB došlo k priemernej dilatácii o 0,45 mm (priemerne +20,4 %). Pri LIA nastala dilatácia priemerne o 0,09 mm (priemerne +4,8 %). V porovnaní s LIA došlo pri PNB k štatisticky veľmi významnej dilatácii (p < 0,01). Bol použitý Shapirov-Wilkov test. Pri porovnávaní zmeny priemeru v. basilica na distálnom predlaktí operovanej ruky po podaní jednotlivých druhov anestézie sme zistili, že pri CA došlo k dilatácii priemerne o 0,74 mm (priemerne 30 %), pri PNB k priemernej dilatácii o 0,93 mm (priemerne 51,6 %) a pri LIA došlo k priemernej zmene lúmenu žily o 0,13 mm v zmysle vazokonstrikcie (priemerne -1 %). Pri porovnaní PNB s LIA nastala štatisticky veľmi významná zmena priemeru cievy v zmysle dilatácie pri PNB oproti LIA (p < 0,01). Bol použitý Mannov-Whitneyov U test. Pri sledovaní funkčnosti AVF 24 hodín po operácii sme zistili, že pri fistulách vytvorených v PNB nedošlo k žiadnemu skorému zlyhaniu funkcie, pri LIA prišlo k skorému zlyhaniu 10 % fistúl a pri CA zlyhalo 20 % fistúl. Nezistili sme štatisticky významnú závislosť medzi funkčnosťou AVF po 24 hodinách medzi skupinami PNB a LIA. Bol použitý Fisherov obojstranný exaktný test (p > 0,1). Pri sledovaní funkčnosti AVF po 6 týždňoch od operácie v jednotlivých skupinách anestézie sme zistili, že po 6 týždňoch bolo funkčných 80 % fistúl vytvorených v PNB a CA. Z fistúl vytvorených v LIA bolo po 6 týždňoch funkčných len 50 %. Pri porovnaní PNB s LIA bol zistený štatisticky významný rozdiel v prežívaní fistuly v prospech PNB (p < 0,05). Bol použitý Fisherov obojstranný exaktný test. Porovnávali sme aj dĺžku anestéziologickej starostlivosti na operačnej sále pri jednotlivých druhoch anestézie. Pri PNB je štatisticky významne dlhšia ako pri LIA (p < 0,05). Bol použitý Mannov-Whitneyho exaktný obojstranný test. Ďalším sledovaným parametrom bol čas trvania operačného výkonu pri jednotlivých typoch anestézie. Trvanie operácie pri PNB v porovnaní s LIA sa líšilo štatisticky významne (p > 0,1), pri PNB bol výkon kratší. Bol použitý dvojvýberový t-test. Výskyt nežiaducich udalostí a účinkov pri jednotlivých typoch anestézie bol nasledujúci: 40 % pacientov s CA malo nežiaduce príhody počas anestézie a výkonu. Pri PNB to bolo 5 % a pri LIA sa takéto udalosti nevyskytli. Podľa Fisherovho exaktného obojstranného testu bol výskyt nežiaducich účinkov počas operácie medzi RA a LA štatisticky nevýznamný (p > 0,1). Nevyskytli sa kritické príhody. Zisťovali sme, či je štatisticky významný rozdiel vo VAS pri odchode pacienta zo sály. Rozdiel medzi PNB a LIA (p > 0,1) sme nekonštatovali. Použili sme Fisherov exaktný obojstranný test. Pri sledovaní maximálneho VAS počas prvých 24 hodín od operácie nebol MannovýmWhitneyho exaktným obojstranným testom stanovený štatisticky významný rozdiel medzi PNB a LIA (p > 0,1). Priemer maximálneho VAS bol 0,6 pri CA, 1,7 pri PNB a 1,35 pri LIA. Posledným sledovaným parametrom bola nutnosť podávať analgetiká počas prvých 24 hodín po výkone. Potreba podávania analgetík bola u 20 % pacientov v CA, 40 % pacientov v PNB a u 65 % pacientov v LIA. Súvislosť medzi podávaním analgetík počas prvých 24 hodín po výkone pri PNB a LIA nebola podľa Fisherovho obojstranného exaktného testu štatisticky významná (p > 0,1). Diskusia Cieľom našej štúdie bolo porovnať viaceré parametre pri použití rôznych druhov anestézie. Skupinu operovanú v CA sme vzhľadom na malý počet pacientov štatisticky neporovnávali s PNB a LIA. Hlavným sledovaným parametrom bola zachovaná funkčnosť fistuly 24 hodín po operácii a po 6 týždňoch od operácie, keď sa už fistula považuje za maturovanú. Po 24 hodinách od operácie boli funkčné všetky AVF vytvorené v PNB. Pri LIA zlyhalo 10 % AVF a pri CA zlyhalo 20 % AVF. Nezistili sme štatisticky významný rozdiel medzi PNB a LIA. Primárne zlyhanie AVF bolo pri jednotlivých druhov anestézie porovnateľné. Po 6 týždňoch od operácie, keď už malo dôjsť k maturácii AVF, bolo funkčných 80 % AVF vytvorených v PNB a CA. AVF vytvorených počas LIA bolo funkčných len 50 % (graf 1). Pri porovnaní PNB s LIA bol zistený štatisticky významný rozdiel v prežívaní fistuly v prospech PNB. Podľa výsledkov sa predpokladá, že z pohľadu funkčnosti AVF by mohlo byť výhodnejšie používať PNB. Ďalším dôležitým sledovaným parametrom bol vplyv jednotlivých typov anestézie na lúmen a. radialis a v. cephalica na distálnom predlaktí, čiže v mieste vytvorenia primárnej fistuly. Lokálne anestetikum podané infiltračne v mieste operácie má vo všeobecnosti vazodilatačný účinok v závislosti od jeho koncentrácie. Vyššie koncentrácie pôsobia viac vazodilatačne, nižšie môžu pôsobiť neutrálne, prípadne až mierne vazokonstrikčne [10]. Pri periférnej nervovej blokáde spôsobuje lokálne 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 LIA PNB CA 6tt % 24h % Graf 1. Funkčné AVF po 24 h a 6 týždňoch od operácie v % pri použití jednotlivých typov anestézie
PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou | 49 / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA www.aimjournal.cz anestetikum blokádou sympatikových nervových vlákien významnú vazodilatáciu v inervovanej oblasti [11]. Celková anestézia spôsobuje vazodilatáciu pôsobením na centrálny nervový systém útlmom sympatikového systému, periférnych autonómnych ganglií, ako aj priamym lokálnym pôsobením inhalačného anestetika na cievnu stenu – znížená tvorba cyklického adenozín monofosfátu, znížené uvoľňovanie katecholamínov a znížený influx kalcia cez pomalé kanály [12, 13]. Zistili sme, že k dilatácii tepny došlo pri všetkých troch typoch anestézie, o 26 % pri CA, o 20,4 % pri PNB a len o 4,8 % pri LIA. Pri porovnaní PNB s LIA došlo pri PNB k štatisticky veľmi významnej dilatácii. Pri porovnávaní zmeny priemeru lúmenu v. basilicae po podaní jednotlivých druhov anestézie sme zhodnotili, že pri CA došlo k dilatácii priemerne o 30 %, pri PNB priemerne o 51,6 % a pri LIA nastala zmena v zmysle vazokonstrikcie, čiže lúmen cievy sa zmenšil priemerne o 1 % (graf 2). Pri porovnaní vazodilatácie počas PNB s LIA došlo k štatisticky veľmi významnej zmene priemeru cievy v zmysle dilatácie pri PNB oproti LIA. Práve tieto zmeny lúmenu ciev v oblasti distálneho predlaktia, teda v mieste, kde bola následne vytvorená AVF, pravdepodobne mali významný vplyv na trvanie operačného výkonu a aj samotnú funkčnosť AVF po 24 hodinách a 6 týždňoch. Vazodilatácia oboch ciev použitých pri vytváraní AVF mala vplyv na operačnú techniku, keďže operatér mohol pracovať jednoduchšie na širších cievach, a vazodilatácia pretrvávajúca niekoľko hodín po operácii zlepšovala primárnu funkčnosť AVF. Dĺžka anestéziologickej starostlivosti na operačnej sále bola počas PNB štatisticky významne dlhšia ako pri LIA, súvisí to s časom potrebným na vykonanie bloku a jeho nástupom. Dá sa redukovať vykonaním blokády mimo operačnej sály iným tímom. Pri monitorovaní času potrebného na realizovanie operačného výkonu sme zistili, že pri porovnaní PNB s LIA bol čas operácie štatisticky významne kratší pri PNB. Z toho možno usudzovať, že ak sa PNB vykonáva mimo operačnej sály, dokáže zrýchliť úkony na operačnej sále. Pri sledovaní nežiaducich príhod a účinkov pri jednotlivých typoch anestézie (sledovali sme výskyt závažnej hypertenzie, hypotenzie, arytmie, kardiovaskulárnych a neurologických komplikácií s potrebou terapeutickej intervencie) sme stanovili nasledujúci výskyt: 40 % u pacientov s CA (2 pacienti so závažnou hypotenziou) a 5 % pri PNB (1 pacient so symptomatickou arteriálnou hypertenziou). Pri LIA sa takéto nevyskytli udalosti. Výskyt nežiaducich účinkov počas výkonu bol medzi PNB a LIA štatisticky nevýznamný. Nenastali kritické príhody. Ak uvažujeme o podávaní PNB, je nutné brať do úvahy antikoagulačnú alebo antiagregačnú liečbu, ktorá môže predstavovať relatívnu kontraindikáciu podania PNB [14]. S ohľadom na výskyt nežiaducich udalostí je pravdepodobne lepšie nepoužívať CA, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné (napr. alergia na lokálne anestetiká). Pri sledovaní VAS pri odchode z operačnej sály ani pri maximálnom VAS počas prvých 24 hodín od operácie nebol štatisticky významný rozdiel medzi PNB a LIA. Posledným sledovaným parametrom bola nutnosť podávať analgetiká v jednotlivých skupinách anestézie počas prvých 24 hodín po výkone. Potreba podávania analgetík bola u 20 % pacientov v CA, 40 % pacientov v PNB a u 65 % pacientov v LIA. Súvislosť medzi skupinami PNB a LIA nebola štatisticky významná. Tento typ operácie sa vo všeobecnosti považuje za menej bolestivý. Pacienti s chronickým zlyhaním obličiek, ktorí sú pripravovaní na hemodialyzačnú liečbu alebo majú zavedený akútny dialyzačný katéter a je u nich indikované vytvorenie AVF na predlaktí pre hemodialýzu, predstavujú pomerne veľký medicínsky problém. Ide o vekovo pomerne širokú skupinu od mladých dospelých až po pacientov vo vyššom veku, zvyčajne v závislosti od základnej diagnózy, ktorá spôsobila zlyhanie obličiek. Obvykle majú rozvinuté široké spektrum pridružených ochorení spojených s renálnym zlyhaním a spadajú do ASA klasifikácie anestéziologického rizika 3 alebo častejšie 4. Samotná celková anestézia môže pre nich predstavovať dosť vysoké riziko [15, 16]. Operácia sa vykonáva na cievach predlaktia (a. radialis a v. cephalica) a preferuje sa nedominantná ruka. Cievne pomery bývajú často limitované úzkym lúmenom alebo sklerotickými zmenami na cievach. To komplikuje operačnú techniku počas operácie a často spôsobuje skoré alebo neskoré zlyhanie funkcie AVF a nutné reoperácie, rádiointervenčné výkony, tvorbu novej fistuly proximálne alebo na druhej hornej končatine. Niekedy je nutné zavedenie akútneho alebo permanentného hemodialyzačného katétra, kým nie je vytvorená nová fistula. Toto so sebou nesie riziko rôznych závažných medicínskych komplikácií, vystavuje pacienta opakovaným invazívnym výkonom a významne zhoršuje kvalitu života pacienta. S tým sú spojené aj zvýšené nároky na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ako aj finančné náklady. Záver V našej štúdii sme sa snažili zistiť potenciálne výhody PNB oproti LIA a CA pri vytváraní AVF. Pre nízky počet pacientov v skupine CA sme túto skupinu štatisticky neporovnávali s PNB a LIA. Výsledky nášho malého súboru naznačujú, že použitie PNB by mohlo zlepšovať funkčnosť fistuly po 6 týždňoch od operácie oproti LIA a znižovať výskyt nežiaducich udalostí oproti CA. Ukazuje sa, že použitie tejto metódy skracuje aj trvanie operácie vplyvom zlepšených podmienok pre operatéra. Pravdepodobne má na to vplyv práve vazodilatácia ciev použitých na tvorbu AVF, ktorá pretrváva určitý čas aj v pooperačnom období a zlepšuje prietok v novovytvorenej AVF práve v prvých pre funkciu kritických hodinách po operácii. Podobné výsledky boli zistené aj vo viacerých publikovaných štúdiách 100 80 60 40 20 0 -20 LIA PNB CA artéria % véna % Graf 2. Priemerná zmena lumenu artérie a vény v % po podaní jednotlivých typov anestézie
PŮVODNÍ PRÁCE / ORIGINAL PAPER Použitie blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl. Porovnanie s lokálnou infiltračnou a celkovou anestéziou 50 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA / Anest intenziv Med. 2023;34(2):46-50 / www.aimjournal.cz [17, 18, 19, 20]. Celková anestézia zrejme nie je vhodnou metódou pri vytváraní AVF s ohľadom na perioperačný výskyt nežiaducich príhod u pacientov. Z nášho malého súboru nie je možné vyvodiť zásadné závery. Na definitívne závery sú potrebné veľké randomizované štúdie, niektoré v súčasnosti už prebiehajú a ich výsledky môžu ovplyvniť budúcu klinickú prax. PROHLÁŠENÍ AUTORŮ: Prehlásenie o pôvodnosti: Práca je pôvodná a nebola publikovaná ani nie je zaslaná k recenznému konaniu do iného média. Predbežné výsledky boli prezentované na vedeckej konferencii Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine 25. 10. 2022. Stret záujmov: Autori prehlasujú, že nemajú stret záujmov v súvislosti s témou práce. Podiel autorov: Všetci autori rukopis čítali, súhlasia s jeho znením a zaslaním do redakcie časopisu Anestéziológia a intenzívna medicína, R. K. – realizácia samotného výskumu a písanie rukopisu článku, B. D. S. – školiteľka prvého autora v rámci doktorandského štúdia, odborné vedenie samotného výskumu, Z. Č. – spolupracovala pri praktickej realizácii výskumu na operačnej sále, I. Š. – ako cievny chirurg spolupracoval pri praktickej realizácii výskumu na operačnej sále a tiež odbornými radami z odboru cievnej chirurgie, E. D. – realizovala štatistické spracovanie nameraných dát štúdie. Financovanie: zdroje pracoviska. Poďakovanie: Naše poďakovanie patrí spolupracovníkom z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny a Oddelenia cievnej chirurgie UNM Martin, ktorí sa akýmkoľvek podielom zúčastňovali na realizácii výskumu. Registrácia: nebola. Prejednané etickou komisiou: Výskum bol schválený Etickou komisiou Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine v roku 2019. LITERATÚRA 1. Armstrong RA, Wilson C, Elliott L, Fielding CA, Rogers CA, Caskey FJ, et al. Regional anaesthesia practice for arteriovenous fistula formation surgery. Anaesthesia. 2020 May;75(5):626-633. doi: 10.1111/anae.14983. Epub 2020 Feb 6. PMID: 32030735; PMCID: PMC7187449. 2. Macfarlane AJR, Neuman MD, Aitken E. Could anaesthetic technique be blocking successful outcomes in arteriovenous fistula surgery? Br J Anaesth. 2021 Feb;126(2):349-352. doi: 10.1016/j.bja.2020. 10. 014. Epub 2020 Nov 10. PMID: 33187637. 3. Gao C, Weng C, He C, Xu J, Yu L. Comparison of regional and local anesthesia for arteriovenous fistula creation in end‑stage renal disease: a systematic review and meta‑analysis. BMC Anesthesiol. 2020 Aug 31;20(1):219. doi: 10.1186/s12871-020-01136-1. PMID: 32867692; PMCID: PMC7457346. 4. Kearns RJ, Womack J, Macfarlane AJ. Regional anaesthesia research – where to now? Br J Pain. 2022 Apr;16(2):132-135. doi: 10.1177/20494637221091139. Epub 2022 Apr 8. PMID: 35419194; PMCID: PMC8998529. 5. Aitken E, Jackson A, Kearns R, Steven M, Kinsella J, Clancy M, et al. Effect of regional versus local anaesthesia on outcome after arteriovenous fistula creation: a randomised controlled trial. Lancet. 2016 Sep 10;388(10049):1067-1074. doi: 10.1016/S0140-6736(16)30948-5. Epub 2016 Aug 1. PMID: 27492881. 6. Cerneviciute R, Sahebally SM, Ahmed K, Murphy M, Mahmood W, Walsh SR. Regional Versus Local Anaesthesia for Haemodialysis Arteriovenous Fistula Formation: A Systematic Review and Meta‑Analysis. Eur J Vasc Endovasc Surg. 2017 May;53(5):734-742. doi: 10.1016/j. ejvs.2017. 01. 025. Epub 2017 Mar 10. PMID: 28285956. 7. Shemesh D, Raikhinstein Y, Goldin I, Olsha O. General, regional or local anesthesia for successful radial cephalic arteriovenous fistula. J Vasc Access. 2017 Mar 6;18(Suppl. 1): 24-28. doi: 10.5301/jva.5000676. Epub 2017 Mar 5. PMID: 28297053. 8. Macfarlane AJ, Kearns RJ, Clancy MJ, Kingsmore D, Stevenson K, Jackson A, et al; Access collaborative group; ACCess collaborative group. Anaesthesia Choice for Creation of Arteriovenous Fistula (ACCess) study protocol: a randomised controlled trial comparing primary unassisted patency at 1 year of primary arteriovenous fistulae created under regional compared to local anaesthesia. BMJ Open. 2021 Dec 22;11(12):e052188. doi: 10.1136/ bmjopen-2021-052188. PMID: 34937718; PMCID: PMC8704953. 9. Hadzic A. Hadzic’s textbook of Regional anesthesia and acute pain management, McGraw‑Hill Education; 2017: 568-573, ISBN 978-0-07-1717595, LCCN 2016008484. 10. Sung HJ, Ok SH, Sohn JY, Son YH, Kim JK, Lee SH, et al. Vasoconstriction potency induced by aminoamide local anesthetics correlates with lipid solubility. J Biomed Biotechnol. 2012;2012:170958. doi: 10.1155/2012/170958. Epub 2012 Jun 17. PMID: 22778542; PMCID: PMC3385964. 11. Flood P. Stoelting’s Pharmacology and Physiology in Anesthetic practice 5th edition, Wolters Kluwer Health. 2015: 301. ISBN-13:978-1-60547-550-9. 12. Olcer HF. The Mechanisms of the Direct Vascular Effects of Sevoflurane on Saphenous Veins in Vitro. Eur J Gen Med. 2009;6(1):1-5. 13. Flood P. et al. Stoelting’s Pharmacology and Physiology in Anesthetic practice 5 th edition, Wolters Kluwer Health. 2015: 129. ISBN-13:978-1-60547-550-9. 14. Horlocker TT, Vandermeuelen E, Kopp SL, Gogarten W, Leffert LR, Benzon HT. Regional Anesthesia in the Patient Receiving Antithrombotic or Thrombolytic Therapy: American Society of Regional Anesthesia and Pain Medicine Evidence‑Based Guidelines (Fourth Edition). Reg Anesth Pain Med. 2018 Apr;43(3):263-309. doi: 10.1097/AAP.0000000000000763. Erratum in: Reg Anesth Pain Med. 2018 Jul;43(5):566. Vandermeuelen, Erik [corrected to Vandermeulen, Erik]. PMID: 29561531. 15. Metogo MJA, Halle MP, Mve Mvondo C, Toua MM, Sango J, Massom A, at al. Comparison between ultrasound guided regional anaesthesia and general anaesthesia in arteriovenous fistula creation at the Douala General Hospital, African Annals of Thoracic and Cardiovascular Surgery. 2021;13(2):13-19. doi: 10.5897/AATCVS2021.0026. Article Number: 48B28CD67585 ISSN 1994-7461. 16. Stolić RV. The importance of anesthesiological methods in the creation of arteriovenous fistulas. Int Surg J. 2021 Mar;8(3):1068-1072. http://www.ijsurgery.com. ISSN 2349-3305. eISSN 2349-2902. 17. Aitken E, Kearns R, Gaianu L, Jackson A, Steven M, Kinsella J, et al. Long‑Term Functional Patency and Cost‑Effectiveness of Arteriovenous Fistula Creation under Regional Anesthesia: a Randomized Controlled Trial. J Am Soc Nephrol. 2020 Aug;31(8):1871-1882. doi: 10.1681/ASN.2019111209. Epub 2020 Jul 24. PMID: 32709710; PMCID: PMC7460891. 18. Jorgensen MS, Farres H, James BLW, Li Z, Almerey T, Sheikh‑Ali R, et al. The Role of Regional versus General Anesthesia on Arteriovenous Fistula and Graft Outcomes: A Single ‑Institution Experience and Literature Review. Ann Vasc Surg. 2020 Jan;62:287-294. doi: 0.1016/j.avsg.2019. 05. 016. Epub 2019 Aug 2. PMID: 31382001. 19. Ismail A, Abushouk AI, Bekhet AH, Abunar O, Hassan O, Khamis AA, et al. Regional versus local anesthesia for arteriovenous fistula creation in end‑stage renal disease: a systematic review and meta‑analysis. J Vasc Access. 2017 May 15;18(3):177-184. doi: 10.5301/ jva.5000683. Epub 2017 May 5. PMID: 28478618. 20. Palaniappan S, Subbiah V, Gopalan VR, Kumar PV, Vinothan RJS. Observational study of the efficacy of supraclavicular brachial plexus block for arteriovenous fistula creation. Indian J Anaesth. 2018 Aug;62(8):616-620. doi: 10.4103/ija.IJA_293_18. PMID: 30166657; PMCID: PMC6100280. má od června 2023 impakt faktor
PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY / REVIEW ARTICLES Časná diagnostika sepse pomocí nezralých forem trombocytů a granulocytů | 51 / Anest intenziv Med. 2023;34(2):51-60 / ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA www.aimjournal.cz https://doi.org/10.36290/aim.2023.023 Časná diagnostika sepse pomocí nezralých forem trombocytů a granulocytů Dominik P., Fedora M. Klinika dětské anesteziologie a resuscitace, Fakultní nemocnice Brno a Lékařská fakulta Masarykovy univerzity v Brně Sepse představuje heterogenní dynamický syndrom, jehož podstatou je závažná orgánová dysfunkce způsobená dysregulovanou odpovědí hostitele na infekci. Klíčovou úlohu v reakci na infekční inzult hraje patofyziologie imunitního systému, jak vrozená, tak získaná imunitní odpověď při rozvoji sepse či septického šoku, který představuje nejtěžší formu této nozologické jednotky. Nekontrolovaná a pozdě diagnostikovaná infekce může fatálně ovlivnit i doposud zdravé jedince, zvýšeně náchylní jsou chroničtí pacienti s komorbiditami. Dramaticky nejvíce ohroženou skupinu představují kriticky nemocní pacienti všech věkových skupin se selháváním základních životních funkcí na jednotkách intenzivní péče. Rychlá a efektivní diagnostika hrozícího rozvoje septického stavu je pro zvládnutí nemoci a dobrý klinický výsledek rozhodující. Současná medicína využívá celou řadu diagnostických možností od stále důležité a neopomenutelné pečlivé anamnézy až po nejsložitější laboratorní, funkční či zobrazovací metody. Výraznou pomoc při časném rozpoznání sepse představují biomarkery, které by ideálně měly být komplexní pro časnou diagnostiku, prognózu, stratifikaci rizika onemocnění a jeho léčbu. Autoři v prezentaci předkládají výsledky studií zaměřené na dva parametry, které jsou levné, rychle dostupné a jsou součástí rutinně indikovaného vyšetření krevního obrazu s diferenciálním rozpočtem krevních buněk. Frakce nezralých trombocytů a granulocytů jsou předmětem zájmu klinických i výzkumných pracovníků při předpovědi zánětlivého procesu i v predikci tíže onemocnění a mortality. Následující text shrnuje dosavadní poznatky o nezralých formách krevních destiček a nezralých granulocytech v problematice sepse u pacientů v prostředí intenzivní péče. Klíčová slova: sepse, kriticky nemocný pacient, frakce nezralých trombocytů a granulocytů. Early diagnosis of sepsis using immature forms of platelets and granulocytes Sepsis is a heterogeneous dynamic syndrome characterized by severe organ dysfunction caused by a dysregulated host response to infection. The innate and adaptive immune response plays a key role in the response to infectious insult in the development of sepsis or septic shock, the most severe form of this nosological entity. Uncontrolled and late diagnosed infection can be fatal even in previously healthy individuals, chronic patients with comorbidities have an increased risk of developing sepsis. Critically ill patients of all ages with failure of basic life functions in intensive care units are the most at risk group. Rapid and effective diagnosis of impending septicemia is crucial for disease management and good clinical outcome. Modern medicine uses a range of diagnostic options from the ever-important and unforgettable anamnesis taking to the most sophisticated laboratory, functional or imaging methods. Biomarkers play an important aid in the early recognition of sepsis and should ideally be comprehensive for early diagnosis, prognosis, disease risk stratification and treatment. This review article notes two parameters that are inexpensive, rapidly available, and part of the routinely indicated blood count with differential blood cell budget. Immature platelet and granulocyte fractions are of interest to clinicians and researchers in the diagnosis of sepsis and in the prediction of disease severity and mortality. The following text summarizes the current knowledge about immature platelet and immature granulocyte forms, mainly in the field of sepsis in intensive care patients. Key words: sepsis, critically ill patient, fraction of immature platelets and granulocytes. Úvod Navzdory úsilí experimentálního a klinického výzkumu se v posledních letech nedaří významně a pozitivně ovlivnit průběh sepse a septického šoku, výsledky léčby tohoto onemocnění zůstávají celosvětově nelichotivé. Každoročně je globálně sepsí postiženo přibližně 49 milionů lidí a kvalifikované odhady hovoří o 11 milionech úmrtí v souvislosti KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: Článek přijat redakcí: 6. 4. 2023; Článek přijat k tisku: 5. 6. 2023 MUDr. Petr Dominik, dominik.petr@fnbrno.cz Cit. zkr: Anest intenziv Med. 2023;34(2):51-60
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=